Predstavte si, že počas pracovného dňa dôjde k nehode. Zlomíte si ruku, zraníte sa pri obsluhe stroja alebo na služobnej ceste. Zrazu nielenže riešite zdravotné následky, ale aj otázku: kto za to všetko zodpovedá a kto vám nahradí škodu?
Na Slovensku platí, že za pracovný úraz zodpovedá väčšinou zamestnávateľ. Stačí, ak sa úraz stane pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s ňou. Ide totiž o tzv. objektívnu zodpovednosť – nie je podstatné, či zamestnávateľ pochybil, rozhodujúce je, že k úrazu došlo.
Zodpovednosti sa môže zbaviť len výnimočne – napríklad ak si zamestnanec úraz spôsobil sám tým, že bol pod vplyvom alkoholu, návykových látok alebo úmyselne porušil bezpečnostné predpisy. Zamestnávateľ sa však nemôže zbaviť zodpovednosti, ak sa úraz zamestnancovi stane pri tom, ako sa snaží zabrániť škode (napr. na majetku) zamestnávateľa alebo pomôcť niekomu v ohrození života, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.
Kto v skutočnosti platí odškodnenie?
Hoci právnu zodpovednosť nesie zamestnávateľ, odškodnenie v praxi vypláca Sociálna poisťovňa. Každý zamestnávateľ je totiž povinne úrazovo poistený a odvádza poistné do špeciálneho fondu, z ktorého sa hradia všetky úrazové dávky, ktorým sa budeme venovať v článku nižšie.
Tento systém chráni obe strany: zamestnanca, ktorý dostane peniaze aj v prípade, že jeho zamestnávateľ nemá prostriedky, aj samotného zamestnávateľa, ktorého by jednorazová náhrada mohla výrazne finančne poškodiť.
Aké odškodnenie možno získať?
Odškodnenie môže mať viacero podôb – zákon ich označuje ako úrazové dávky. Medzi tie najdôležitejšie patria:
- Úrazový príplatok – doplatok k mzde počas práceneschopnosti;
- Úrazová renta – pravidelná dávka pri trvalom poklese pracovnej schopnosti;
- Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia – jednorazová peňažná kompenzácia;
- Jednorazové vyrovnanie – ak zníženie pracovnej schopnosti nie je trvalé;
- Náhrada nákladov na liečenie – preplatenie výdavkov, ktoré nehradí zdravotná poisťovňa;
- Náhrada nákladov na pohreb – pre osobu, ktorá pohreb uhradila.
Kedy vzniká nárok žiadať odškodné aj od zamestnávateľa?
Ak vám pracovný úraz spôsobil vážne poškodenie zdravia, ide o tzv. závažný pracovný úraz. V takýchto prípadoch má zamestnanec okrem dávok poskytovaných Sociálnou poisťovňou aj možnosť domáhať sa finančnej kompenzácie priamo od zamestnávateľa. Ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá má zmierniť dopady na osobný a súkromný život – napríklad ak úraz obmedzí vašu schopnosť venovať sa aktivitám, ktoré predtým tvorili prirodzenú súčasť vášho života, ako šport, turistika či rôzne spoločenské aktivity.
Kam smerujú peniaze z odškodnenia
Vo väčšine prípadov smerujú priamo poškodenému zamestnancovi. Ak utrpí trvalé následky, dostáva úrazovú rentu, pri menších zraneniach jednorazové vyrovnanie. K tomu môže mať nárok aj na náhradu bolesti, preplatenie rehabilitácie, liekov či poškodených vecí.
Ak však zamestnanec v dôsledku úrazu zomrie, odškodnenie smeruje pozostalým. Tí majú nárok napríklad na pozostalostnú úrazovú rentu, jednorazové odškodnenie alebo preplatenie nákladov na pohreb.
Zmysel systému odškodňovania
Systém odškodňovania pracovných úrazov je postavený na jednoduchom princípe: zamestnanec nesmie niesť následky úrazu sám. V praxi však nejde len o finančnú kompenzáciu, ale najmä o právny mechanizmus, ktorý musí fungovať spoľahlivo a spravodlivo.
Odškodnenie má zmierniť následky, no jeho skutočný význam spočíva v tom, aby sa zamestnanec necítil bezmocný a vedel, že systém funguje v jeho prospech. Rovnako dôležité je, aby si aj zamestnávatelia uvedomovali, že ich povinnosťou nie je len náhrada škody, ale predovšetkým prevencia – lebo žiadne odškodnenie nenahradí zdravie.
Ak sa ocitnete v situácii, keď neviete, ako postupovať po pracovnom úraze alebo ako si uplatniť svoje nároky, môžete sa bez obáv obrátiť na naše bezplatné právne poradenstvo. Radi vám pomôžeme zorientovať sa a nájsť riešenie, ktoré je v súlade so zákonom a ochráni vaše práva.